Letné kopanie yamadori dubov/ Summer collecting of yamdori Quercus

Keď som pred časom hľadal informácie o kopaní dubov tak som narazil na odporúčanie kopať ich v lete aj s listami. Prvý krát som sa s týmto názorom stretol na www.bonsai4me.com, anglický originál nájdete tu. Jeho časť preložená do slovenčiny:
Dub je v Anglicku jedným zo stromov, ktoré vyháňajú listy na jar ako posledné, veľmi často je to až začiatkom júna na severe Anglicka. A rovnako sú druhom, ktorý odhadzuje olistenie medzi poslednými na jeseň, často až v novembri a neskôr. V súlade so všeobecne známymi odporúčaniami pre vykopávanie stromov som stále vykopával duby na jar pred tým ako sa otvorili puky….

Tento rok na začiatku júna, som obkopal a vybral zo zeme viacero dubov (s priemermi kmeňa 5cm-12,5cm) tak, že stromy boli vyzdvihnuté zo zeme s čistým koreňovým balom. Všetky tieto stromy mali svoje nové listy práve otvorené alebo v procese rozvíjania. Aby som naozaj otestoval svoju teóriu, že duby dobre reagujú na zásahy keď majú listy, tak som koreňové baly redukoval na priemer 30cm u stromov s kmeňom 5cm a okolo 45 cm priemer balu u stromov s priemerom kmeňa 12,5cm.

Jún 2005 sa potom ukázal byť veľmi suchý mesiac, bez dažďa. Aj napriek tomu, všetky z týchto stromov nie len že plne rozvinuli listy ale vyhnali dlhé letorasty, čím dokazovali, že dochádza k rastu koreňov. Nebola na nich ani náznak spätného odumierania, chorôb, slabosti alebo múčnatky (čo sa často stáva na oslabených duboch). Jediným viditeľným efektom bolo, že listy boli na stromoch rovnomerne oveľa menšie ako obvykle…

Počas tohto roka som urobil malý experiment s použitím niekoľkých stromov, rozdiel v reakcii týchto stromov bol tak zjavný, že teraz pevne verím vo výhody vykopávania Dubov (Quercus robur) počas rastovej sezóny v čase, keď je pôda vlhká (po daždi) a teploty vzduchu relatívne nízke ( teploty počas dňa pod 25°C). Počas hlavnej rastovej sezóny, keď denné teploty sú na najvyšších úrovniach a zrážky sú veľmi nízke, by som sa neodvážil narušovať strom a jeho koreňovú sústavu od obdobia keď listy stratia svoju jarnú červenú farbu až do augusta, keď sa teploty znova začnú znižovať....“
Keď som sa na to pýtal Sebastiana Sandeva tak mi ponúkol svoje vysvetlenie ktoré tento názor podporovavalo:
Dub je veľmi nepodarený a problematický strom! Má svoje vlastné predstavy o tom, kedy by mal byť vyzdvihnutý zo zeme. Z botanického hľadiska je problém takýto… existuje niekoľko typov stromov z pohľadu transportu vody v kmeni. Elementy slúžiace na transport vody (cievy) sa líšia svojím vzhľadom a časom počas ktorého ostávajú fyziologicky aktívne. Nanešťastie, duby patria do tej skupiny stromov, pri ktorých sú všetky cievy transportujúce vodu v strome počas predošlého vegetačného obdobia mŕtve(nenávratne neaktívne). Takže, tieto staré cievy nemôžu transportovať vodu k novým prírastkom v ďalšom roku. Preto duby musia vytvoriť úplne nové cievy pred tým, ako sa začne aktivita nových prírastkov na jar. To je dôvod, prečo duby vytvárajú listy až neskoro na jar. Zvyčajný omyl teda je, že dub je vykopaný príliš skoro. Teda v čase, keď sa puky začínajú nalievať je pravdepodobne príliš skoro na vykopávanie. A to preto, že pučanie sa naštartovalo silným jarným slnkom a puky na svoj štart použijú vodu uchovanú v bunkových tkanivách stromu, zatiaľ čo rastlina sa ponáhľa s vytváraním nových ciev aby podporila rast pukov dodávkou ďalšej vody. Ak teda vykopete dub príliš skoro na jar beriete stromu šancu sa zotaviť. Pretože v takom prípade môžete strom zalievať koľko chcete, neexistuje žiadna cesta, ktorou by sa voda mohla dostať k pukom alebo letorastom. To znamená, že po istú dobu bude strom slabý a eventuálne môže odumrieť. To je dôvod prečo niektorý ľudia vykopávajú duby neskôr počas sezóny. Dokonca je možno lepšie vykopať strom v júni alebo júli a kompletne odstrániť všetky listy aby sa v horúcich letných dňoch zabránilo dehydratácia rastliny spôsobenej zvýšeným odparom vody v lete. V tom čase už by mali byť cievy v kmeni plne aktívne a strom by mal mať šancu na prežitie. “

Ja osobne som to vyskúšal. Minulý rok som v priebehu mája (pôvodne som to chcel urobiť až neskôr ale neodolal som) vykopal 3 duby. Pár fotiek nájdete tu. Pôvodne som myslel, že je to iný druh, ale ako ma na to upozornil WP tak to sú duby plstnaté (Quercus pubescens). Obe som kopal až keď mali úplne vyvinuté listy. Všetky tri prežili túto zimu a vyzerá to tak že sa im darí veľmi dobre. Po vykopaní im trvala aklimatizácii asi 1-2 týždne ale potom vyprodukovali kopu nových pukov aj zo starého dreva a pekne rástli celý rok. Listy ktoré strom mal som minulý rok neodstraňoval. Niektoré som nožnicami zmenšil ale tento rok som to už nerobil. Nemám pocit že to je potrebné. 
Najväčší dub z minulého roka tesne po prinesení domov.

Ten istý strom s mojou obľúbenou mierkou :)
Najmenší z dubov zo sezóny 2010.

... a na jar 2011

Rovnako som sa teda rozhodol postupovať aj tento rok a pribudli k nim ďalšie dva stromy. Rovnako boli kopané asi v polovici mája. Výsledok zatiaľ vyzerá byť rovnaký ako v minulom roku. Po týždni  až dvoch stromy začnú produkovať puky a rastú výborne.  
Dub zo sezóny 2011, asi týždeň po vykopaní

...a asi ďalší týždeň neskôr
druhý tohtoročný dub, dvojkmeň
...je doma len asi týždeň...
... ale puky už rastú, žiť sa mu teda chce.
U dubov sa neodvažujem odstraňovať všetkú pôvodnú zeminu. Ostáva jej tam v porovnaní s inými stromami dosť. Všetky sa mi darilo vykopať s veľkým množstvom korienkov, čo je podporené aj tým že na mieste kde rastú tvoria relatívne plytký koreňový bal a až na jednu výnimku žiadny z nich nemal silný kolový koreň ktorý by komplikoval vyzdvihnutie. Po prinesení domov sú zasadené do anorganického substrátu, kombinácii zeolitu a teramolu. Od prvého dňa dostávajú dávku organického hnojiva (kuracie granulované oné) a v tomto roku navyše Osmocote Exact. Samozrejme je tu problém s múčnatkou. Vzhľadom na okolnosti stromy proti múčnatke nestriekam. Minulý rok jeden z nich napadnutý bol a 2 boli celý rok bez nej. V blízkej budúcnosti idem vyskúšať biologický boj s touto chorobou s pomocou extraktu z cesnaku. Výsledok dám určite vedieť.

2 comments:

  1. No skúsil som pred týždňom vykopať jeden, ale bohužiaľ, koreňov mal len tak tak. Skrátil som všetky listy na pätinu a terz už len čakať.

    ReplyDelete